Hlavná myšlienka - jednotnou metodikou skúmať súčasný stav a monitorovať zmeny v kvantitatívnom a kvalitatívnom zložení vôd vrátane vodnej vegetácie - postupne nachádza podporu v Nemecku, Rakúsku, na Slovensku, v Maďarsku aj v Rumunsku. Vedecké tímy s podporou silných priemyselných spoločností takto budú v budúcnosti môcť realizovať výskum a monitoring Dunaja, napr. prostredníctvom programu Joint Danube Survey (JDS) na vyššej úrovni a metodicky prispieť k naplneniu významnej medzinárodnej smernice EÚ o čistote vôd Water Framework Directive (WFD). Na Slovensku sa k spolupráci a podpore vedeckého projektu podujal Slovnaft, a.s.

V lete 2001 pracovná skupina pod odbornou garanciou vedúcej projektu uzavrela zmluvu o dielo zo Slovenským hydrometeorologickým ústavom, zameranú na:

• Prehľad používaných metodík zberu a hodnotenia stavu povrchových vôd s využitím makrofytov.
• Prehľad dostupných údajov o makrofytoch povrchových tokov, nádrží a jazier na národnej úrovni.
• Príprava podkladov pre vytvorenie biologickej databázy pre skupinu makrofyty.

Definovanie čiastkových úloh, potrebných na podporu implementácie požiadaviek ”Rámcovej smernice o vodách - Water Framework Directive (WFD)” pre oblasť monitorovania a hodnotenia stavu pomocou makrofytov.

V roku 2000 sa zahájila spolupráca medzi akciovou spoločnosťou Slovnaft a vedeckým tímom Botanického ústavu SAV. Poskytnutý finančný dar umožnil realizovať finančne pomerne náročný výskum úseku Dunaja od Sapu až po Štúrovo.

Vyúčtovanie finančného daru v percentách (%)
Akcia DANUBIUS 2000 (prenájom lode a PHM) 50 %
Cestovné náklady doma a v zahraničí (Viedeň) 6 %
Spotrebný materiál (fotomateriál, kancelárske potreby) 13 %
Zakúpenie zameriavacieho prístroja GPS 18 %
Zakúpenie mapových podkladov pre GIS 3 %
Odvedenie 10 % do rozpočtu BÚ SAV 10 %

Vedecké výsledky a získané údaje budú príspevkom Slovenska do budovanej informačnej databázy o makrofytoch celého úseku Dunaja. Slovnaft sa ukázal ako zodpovedná organizácia vedomá si svojho výsostného postavenia v priemyselnej výrobe v oblasti Dunaja v rámci SR.

Projekt podunajských krajín v rámci International Commission for the Protection of the Danube River (ICPDR) sa realizoval v lete 2001 prostredníctvom nemeckého plávajúceho laboratória Argos a doprovodnej maďarskej lode Széchény. Počas viac ako 6-týždňovej plavby sa na Dunaji a v ústí hlavných prítokov z vopred určených 98 miest (počnúc Ulmom v Nemecku a končiac v čiernomorskej delte) odoberali vzorky vody na mikrobiologickú analýzu, odoberal sa fyto- a zoobentos, fyto- a zooplanktón, lastúrniky a taktiež makrofyty. Podstatnú časť celého projektu ale predstavujú chemické analýzy vôd a sedimentov, čiastočne spracovávané priamo na plávajúcom laboratóriu alebo odosielané do certifikovaných referenčných laboratórií v jednotlivých krajinách, na Slovensku do VÚVH Bratislava (JDS National Teams) Medzinárodný výskumný tím sa priebežne doplňoval o odborníkov z krajín, cez ktoré expedícia JDS prechádzala. Účasť botanikov z OG v dňoch 21.8.-24.8 2001 bola len okrajová, mala však význam z hľadiska nadviazania spolupráce s kolegami z iných odborov doma aj v zahraničí a zviditelnení snáh o zmapovanie makrofytnej vegetácie Dunaja a využitia dát pre monitoring kvality jeho vôd. Podrobné informácie o projekte sú na webovskej stránke www.icpdr.org

Cieľom projektu bolo monitorovať súčasný stav rozšírenia vodných rastlín (makrofytov) v území najviac ovplyvnenom výstavbou vodného diela. Použila sa Kohlerova metóda, na ktorej sa dohodli zástupcovia podunajských štátov združení v IAD. V stanovených úsekoch sa do dohodnutého typu formuláru robil súpis rastlín a ich semikvantitatívne hodnoty sa zaznamenali v 5-člennej škále. Súčasne sa monitorovali aj abiotické faktory dôležité pre vodnú vegetáciu (obr. 3). Jednou z predností použitej metódy je to, že súčasne s ňou pracovali odborníci vo viacerých podunajských štátoch (Rakúsko, Nemecko, Maďarsko, Slovinsko, Rumunsko), takže výsledky sú porovnateľné a budú publikovanej v monografickej štúdii. Je to len začiatok spoločne organizovaného výskumu. Predložené výsledky boli robené len na vybraných vzorkách biotopov a bolo by potrebné v mapovaní makrofytov pokračovať.

Vybrali sa tri typy biotopov, ktoré sa líšia manažmentom a ekologickými podmienkami (mapa 1):

Staré koryto Dunaja, ležiace medzi 1839. a 1811. riečnym km, v ktorom bol po sprietočnení derivačného kanála v októbri 1992 znížený prietok. Zaznamenalo sa tu 18 makrofytov. Ako pioniersky druh sa chová zanichelka močiarna (Zannichellia palustris), ktorá takmer súvislo zarastá plytké okraje dvoch tretín starého koryta, pokryté tenkou vrstvou jemnozrnného sedimentu. Členitý reliéf brehov, najmä v miestach pokrytých bahnom, tvoria vhodné podmienky pre osídľovanie vodnými rastlinami, ako sú červenavce (Potamogeton crispus, P. pusillus, P. pectinatus), vodomor (Elodea nuttallii),močiarka (Batrachium trichophyllum), stolístok (Myriophyllum spicatum) a i. V dolnej časti koryta, pri sútoku s derivačným kanálom, rastú častejšie druhy prispôsobené kolísaniu vodnej hladiny a mútnej vode ako napr. horčiak (Polygonum amphibium), roripa (Rorippa amphibia) a i.

Ramenná sústava Dunaja na ostrove medzi starým korytom a derivačným kanálom. Napriek úpravám (napr. napájanie časti ramien vodou z derivačného kanála a i.) je to prírode blízke, ekologicky veľmi hodnotné územie. Na troch reprezentatívnych biotopoch sa zmapovalo 24 makrofytov. Najčastejšie sa stretávame s pôvodne americkým druhom Elodea nuttallii, ktorý sa v poslednom desaťročí veľmi šíri. Okrem toho sa tu bežne vyskytuje rožkatec (Ceratophyllum demersum), Potamogeton crispus, Myriophyllum spicatum. Zo vzácnych a ohrozených druhov sú to najmä lekno biele (Nymphaea alba), leknica žltá (Nuphar lutea), salvínia plávajúca (Salvinia natans) a kotvica plávajúca (Trapa natans).

Priesakový kanál, ktorý je technickou stavbou, je biologicky hodnotným biotopom. Zaznamenalo sa tu 25 druhov makrofytov, z ktorých sú viaceré u nás ohrozené a zákonom chránené, ako napr. červenačka hustolisá (Groenlandia densa), truskavec obyčajný (Hippuris vulgaris), zeler plazivý (Apium repens), bublinatka obyčajná (Utricularia vulgaris), Myriophyllum verticillatum, Chara hispida.

V dňoch 21.–25. augusta 2000 sa na Dunaji uskutočnila expedícia DANUBIUS 2000, ktorú po odbornej stránke pripravili vedeckí pracovníci oddelenia geobotaniky BÚ SAV a realizovali v spolupráci s potápačským klubom Astacus a za finančnej podpory a.s. Slovnaft.

Cieľom výskumu bolo mapovanie vodnej vegetácia rieky Dunaj v úseku od Sapu po ústie Hrona (1811–1716. riečny km). Počas plavby sa zaznamenával výskyt a frekvencia vodných makrofytov v riečnom koryte a monitorovali sa ekologické podmienky ich stanovíšť. Výskum sa opätovne urobil Kohlerovou metódou, ktorou sa v posledných rokoch po vzájomnej dohode riadia hydrobotanici z takmer všetkých podunajských štátoch.

Nové údaje sú dôležitým podkladom pri posudzovaní zmien stanovíšť, informujú o výskyte ohrozených druhov a naopak o šírení nových burinových (inváznych) rastlín. Hoci novo získané dáta ešte len čakajú na spracovanie, už teraz sa zistili závislosti výskytu vodných rastlín od charakteru brehov, stupňa ich regulácie a rýchlosti prúdenia.

V hlavnom splavnom koryte okrem machorastov (mriežkovec pobrežný - Cinclidotus riparius) na balvanoch kamenitých násypov prakticky žiadne vodné rastliny nerastú. Len ojedinelo, v blízkosti členitých brehov s častými periodickými mlákami - riečne lavice, ústia prítokov, vedľajšie ramená a pod., sa našli: Zannichellia palustris, Elodea nuttallii , prípadne fragmenty Ceratophyllum demersum (obr. 4). Tieto mokrade tiež osídľujú červenavce (Potamogeton perfoliatus, P. pectinatus, P. crispus, P. pusillus), žaburinky (Lemna minor, Spirodella polyrhiza), riečňanka prímorská (Najas marina), stolístok klasnatý (Myriophyllum spicatum) a i. Cenným poznatkom je zistenie rýchleho invázneho šírenia amerického vodomoru Nuttallovho (Elodea nuttallii) na všetky typy biotopov (obr. 5-6), v porovnaní s príbuzným druhom vodomorom kanadským (E. canadensis), ktorý tu rastie už dávnejšie. Našli sa aj nové lokality močiarneho, u nás kriticky ohrozeného, druhu škripinca trojhranného (Schoenoplectus triqueter). Bylinnú vrstvu mokradí tvoria prevažne vysokosteblové porasty (Phalaris arundinacea, Phragmites australis, Carex gracilis) a amfifytné druhy (Rorippa amphibia, Alisma plantago-aquatica, Polygonum amphibium, Butomus umbellatus a i). Z cudzích (neofytných) druhov, ktoré invázne osídľujú brehy, je to okrem amerických zlatobyľov (Solidago gigantea, S. canadensis) predovšetkým ázijská netýkavka žľaznatá (Impatiens glandulifera ).

V rámci plánovaného mapovania makrofytov Dunaja a jeho prítokov pomocou Kohlerovej metody sa vytypoval úsek stredného toku Ipľa na testovanie uvedenej metodiky na menšom toku. Úsek 14 km dlhý sa mapoval počas dvoch dní 9.-10. augusta 2000. Výsledky mapovania sa ihneď preniesli do tabuliek a odoslali na grafické spracovanie na univerzitu vo Viedni. Prezentované budú v medzinárodnom časopise (viď Hrivnák, R., Valachovič, M., Ripka, J., 2001: Relation between macrophyte vegetation and environmental condition in the Ipeľ River (Slovakia) – case study. Arch. F. Hydrobiol., (in press.)